O nadácii

Chceme Vám predstaviť nadáciu Šťastné srdcia (Happy Hearts), ktorú sme založili pre Oddelenie detskej kardiochirurgie  s pomocou  nášho bývalého spolupracovníka farára Mgr. Roberta Masiczu a hŕstky našich blízkych spolupracovníkov. Súhlas k členstvu v nadácii „Šťastné srdcia“ udelil Mgr. Masiczovi jeho ordinár arcibiskup Stanislav Zvolenský.

Apoštolské požehnanie pre primára detskej kardiochirurgie MUDr. Mateja Nosáľa.

apostolske-pozehnanieV Katechizme Katolíckej cirkvi čítame, že: „Požehnávanie je božská činnosť, ktorá dáva život a ktorej prameňom je Otec. Jeho požehnanie je zároveň slovo i dar (po latinsky bene-dictio, po grécky eu-logia, doslovne „dobro-rečenie“).“ Teda koho požehnávame, prajeme mu dobro od Toho, kto je najväčšie dobro a tým je Boh.

Požehnania v Cirkvi zaraďujeme medzi sväteniny. Požehnať môžeme napr. osoby, jedlo, predmety, miesta, udalosti, atď. Každé požehnanie je oslavou Boha a prosbou o jeho dary. Kresťania sú v Kristovi požehnaní Bohom Otcom „všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1,3). Preto Cirkev udeľuje požehnanie, vzývajúc Ježišovo meno, pričom zvyčajne robí svätý znak Kristovho kríža.

Svätý otec pápež František týmto gestom vyprosuje pre požehnaného Božiu ochranu a milosti, ktoré vo svojom živote a práci požehnaný potrebuje. Sme mu za túto láskavosť právom vďační. Apoštolské požehnanie je pre požehnaného zvláštne privilégium, ale zároveň aj výzva, aby vždy robil dobro vo svojom živote.

O zakladaní nadácie

Zakladatelia nadácieMyšlienka založiť nadáciu dozrievala postupne.  Roky sa aktívne snažíme zabezpečovať peňažné zdroje  pre zlepšenie podmienok pre našich pacientov  na  Oddelení detskej kardiochirurgie  v Bratislave. Váhali sme nad realizáciou tejto myšlienky, však nadácia vyžaduje námahu, čas a sám by to človek  nedokázal. Ale osud to ako vždy zariadil. Stretli sme nadchnutých ľudí s dobrým srdcom, ktorí  nás  povzbudzovali k založeniu nadácie pre naše  deti  na Oddelení detskej kardiochirurgie  v Bratislave. Z diskusií s našimi priaznivcami, podporovateľmi a s kolektívom detského kardiochirurgického oddelenia  sa zrodila  myšlienka  pre vznik  nadácie Šťastné srdcia (Happy Hearts).   Nasledovala fáza plánovania štruktúry, výber členov správnej rady, menovanie správcu, vznikla nadačná listina, bolo pridelené IČO, založil sa bankový účet.

Tím kardiochirurgie

Citáty

hh-image02Každý človek si od tých najmenších školských lavíc robí plány, čím by chcel byť a čo by chcel robiť. Vtedy má človek čistú a úprimnú dušu a vie sa nadchnúť práve pre to, čo ho momentálne zaujalo. Niekto chce byť smetiarom, iný pretekárom a je aj skupina detí, ktoré chcú byť lekármi. Hrajú sa na uja doktora a sú presvedčení, že tými doktormi budú. Vydrží to obyčajne do tej doby, pokiaľ sa k tomu ujovi doktorovi nedostanú. Akýkoľvek zlý zážitok dokáže ich skalopevné rozhodnutie zmeniť. Biely plášť je spojený s bolesťou a oni bolesť spôsobovať nechcú. Nechcú, aby sa ich báli a ani si neuvedomujú, že ten, ktorý im spôsobuje bolesť, ku ktorému išli preto, lebo museli, lebo inak sa nedalo, im vlastne pomáha znovu bezstarostne žiť a tešiť sa z novonadobudnutého zdravia. To zdravie je predsa taká samozrejmosť.


hh-image08Aký vlastne ten život chirurga je? Treba sa vôbec nad tým zamýšľať? Vôbec netreba, pretože si ten chirurgický život každý zvolí slobodne. A ani nikoho nezaujíma ako myslí, ako cíti, ako vníma, čo ho trápi, čo ho povzbudzuje, kde hľadá porozumenie, kde hľadá oporu, kde hľadá miesto, kde by si mohol otvoriť dušu, miesto, kde by sa mohol “vyplakať”, miesto, ktoré by sa tešilo z jeho radosti úprimne a nezištne a bez závisti, alebo miesto ticha vzdialené od virvaru, vzdialené od starostí, miesto, kde by si mohla odpočinúť starosťami o tých, ktorí sa mu zverili do rúk, jeho utrápená duša a zhumpľované telo, miesto, kde by našiel nielen zdroj uznania, ale aj zdroj poučenia a nasmerovania, miesto, ktoré by ho podporilo a povzbudilo, miesto, ktoré by ho pokarhalo a držalo pri zemi, miesto, ktoré by udupalo jeho velikášstvo a ukázalo cestu k pokore.


hh-image05Nieto inej profesie, ktorá by tak emocionálne spojila dva úplne cudzie objekty, ako je chirurgia. Chirurg a pacient. Ten chirurg sa o pacienta bojí, aj keď si niektorí nepriznávajú, ale pacient to nesmie vedieť. On ho musí vidieť suverénneho. Pri ošetrovaní hlavne akútnych stavov ani nepozerá na seba. V zápale si neuvedomuje, že starosť o pacienta môže ohroziť jeho samého.“ … „Chirurgia je droga. Niektorí to hovoria, ale prax to potvrdzuje. Uvedomujeme si nebezpečie, ale nedbáme, hazardujeme. Práve preto je to ako droga.

Prof. MUDr. Jaroslav Siman, CSc.

Zdroj: časopis Slovenská Chirurgia, ročník 2005/4, str. 32-34